Čítame // Posledný dar Zvuku
Friday, March 08, 2019
Knižku Posledný dar Zvuku máme doma už pár mesiacov ale akosi sme ju stále obchádzali. Nakoniec som si ju prečítala teraz sama lebo malé čitateľky sú na prázdninách a tak neboli k dispozícii ako poslucháčky :).
Je nádherná! Že som si ju ja neprečítala skôr! Hneď vám aj idem o nej napísať, nech zistíte aké krásne posolstvo nesie.
POSLEDNÝ DAR ZVUKU - NIKOLA ARONOVÁ
ilustrácie Nikola Aronová
vydavateľstvo Verbarium / 2018
Autorka tejto knižky je Slovenka a je odo mňa mladšia. To sa veru často nestáva, keďže som ešte relatívne mladá :) a detskú literatúru poväčšine píšu skúsení spisovatelia. Ale musím povedať, že Nikola Aronová do knižky vložila hlboké posolstvo pre našu generáciu detí.
Knižka je podľa mňa vhodná pre deti od 4 - 5 rokov. A určite ju odporúčam prečítať aj dospelým.
Autorka tejto knižky je Slovenka a je odo mňa mladšia. To sa veru často nestáva, keďže som ešte relatívne mladá :) a detskú literatúru poväčšine píšu skúsení spisovatelia. Ale musím povedať, že Nikola Aronová do knižky vložila hlboké posolstvo pre našu generáciu detí.
Knižka je podľa mňa vhodná pre deti od 4 - 5 rokov. A určite ju odporúčam prečítať aj dospelým.
V knihe je opísaný silný príbeh, o tom ako vznikol vesmír a postupne aj naša planéta. Ako sa na nej usídlil Zvuk a Hluk. Dvaja hlavní predstavitelia tejto knihy. Zatiaľ, čo Hluk spal a flákal sa, Zvuk usilovne pracoval a vytváral v každej časti planéty nádherné zvuky. Zvuky, vody, vetra, vtákov, zvierat.
V knihe je pekne opísané ako citlivo ku tomu pristupoval a užíval si každý jeden zvuk, aby všetko spolu krásne ladilo a živočíchy sa v prostredí cítili dobre. Postupne ako plynula doba a na Zemi začali žiť aj ľudia, zvukov pribúdalo. Ľudia sa rozvíjali a na svoj život potrebovali neustále viac a viac zvukov.
Zvuk sa unavil a povedal si, že on si ide oddýchnuť a do práce a tvorby zvukov nastúpi Hluk, ktorý bude pokračovať, v čom on začal. Bohužiaľ Hluku sa páčili najviac zvuky hlučné, výbušné, ostré. Hluk pilne pracoval, vymýšľal a naučil ľudí bojovať, búchať, strieľať, dal im hlučné autá, nástroje...
Keď sa Zvuk zobudil a zistil, čo narobil Hluk, tak bol zdesený. Nespoznával okolie, nepočul cez ten hluk svoje krásne zvuky prírody, ktoré vytvoril... Bol smutný. Odišiel z mesta kde zistil, že predsa len stále existujú miesta, kde počuť čvirikanie vtáčikov, zurčanie potôčika a iné krásne zvuky.
Zvuk sa rozhodol, že našej planéte venuje ešte jeden zvuk. Dlho rozmýšľal aký výnimočný zvuk by to mohol byť...
....až na to nakoniec prišiel. To, čo by ľudia potrebovali najviac je
TICHO
...
Nina
PS: na záver jeden citát z knihy
"Ľudia naňho (Zvuk) už dávno, pradávno zabudli. Zabudli sa len tak zastaviť a počúvať, čo sa okolo nich deje. Zabudli len tak počúvať vodu, vietor a spev vtákov. Zabudli počúvať aj samých seba. Zabudli všetko, čo kedysi dávno-pradávno Zvuk učil ich predkov. Žili rýchlo vo svojich začarovaných kruhoch. Nevedeli sa zastaviť. Neustále sa za niečím náhlili."
...
0 comments