Svadba číslo 2 je za nami. Ak ste nečítali náš príbeh zo svadby číslo 1, tak ho nájdete TU. Ako to teda v deň D prebiehalo tentokrát? 

Svadba sa konala v Modre. Bola to svadba "rodinná" - vydávala sa moja sesternica, takže v tomto smere bola diametrálne odlišná, od tej z minulého týždňa, kde sme boli na svadbe kamarátov. Malo to samozrejme svoje výhody, keďže Ninka tam poznala viac ľudí. Viac ľudí, viac rúk, viac pomoci ;).

OBRAD

Opäť sme na danom mieste spali ale tentokrát v noci zo soboty na nedeľu. Do Modry sme pricestovali okolo 11:00, nech máme pohodu a nestresujeme sa presunom na miesto tesne pred svadbou. Kúpili sme kvety, naobedovali sa, Ninka sa vybláznila na malom detskom ihrisku v penzióne, kde sme boli ubytovaní a išli sme sa chystať. Obe dievčatá sa v Modre statočne držali a odmietali zaspať ;). Obrad sa konal v kostole o 15:00 a dovtedy nezaspala ani jedna. Veď načo, spať netreba :).
V kostole sme si odvážne sadli vpredu do druhej rady. Ninka okupovala striedavo kolená viacerých rodinných príslušníkov v prvej, aj v druhej rade. Aspoň nebehala po uličke. Naďka na moje prekvapenie sedela takmer celý čas v kočíku. Stála som s ňou vedľa lavíc vo vedľajšej uličke. Nini tentokrát v kostole zaujali spevy a keď kňaz kázal takým spevavým tónom, tak Ninka ujúkala s ním :). Musela som sa premáhať, aby som sa na nej nesmiala. Našťastie ju nebolo počuť ďaleko. /aspoň v to dúfam :)/.

Pred kostolom sa Ninka najedla z ponúkaných koláčikov a slaných dobrotiek. Bolo na nej vidno, že jej dochádza energia. Naďka preto putovala na ruky a Ninku sme dali do kočíka. Perfektne načasované, nevesta so ženíchom sa odišli fotiť a my sme sa pešo presúvali na miesto hostiny. Mali sme niečo cez hodinu do ich príchodu. Veľká výhoda rodinnej svadby sa prejavila a môj otec zobral Ninku na kočíkovú prechádzku po Modre, nech sa vyspí a večer vládze žúrovať. Ja som zas na mieste hostiny uspala Naďku. Obe spali cca hodinku. Akurát čerstvé na hostinu!  :)

HOSTINA

Hostina sa konala vo vínnej pivnici / reštaurácii Neco Winery. Priestory boli prekrásne. Drevené trámy, kamenné klenby, na každom kroku bol cítiť genius loci. K dispozícii boli aj vonkajšie priestory, takže sme boli na čerstvom vzduchu, kým to počasie dovolilo. Pre deti veľká výhoda. Priestor bol na svadbu ako stvorený. Ak hľadáte niečo v okolí Bratislavy, tak určite odporúčam - na oslavy menšieho aj väčšieho charakteru.

Na výzdobe a vytvorení správnej atmosféry si hostitelia dali naozaj záležať. Dá sa povedať, že svadobná hostina bola zároveň aj užasná party pre deti. V každom priestore, či už vnútornom alebo vonkajšom, bol spravený detský kútik. Niekde to bol košík s hračkami, inde stolík s pastelkami, vo vnútri zas jednoduchý ikeácky detský stolík so stoličkami s množstvom spoločenských hier a vonku na terase dokonca strom obvešaný darčekmi. Deti mali k dispozícii omaľovávanky, pastelky, plastelínu /tá bola len jedna a bol o ňu boj/, pár knižiek, loptičky, balóny, vĺčika, bublifuky, pexeso, domino... a veľa ďalšieho. Všetko nové veci, ktoré si deti mohli zobrať domov, keđ sa im zapáčili. Ninka si "ukoristila" čelenku s blikajúcimi ružovými mašličkami, z balíčka zo stromu si vytiahla náramok a ružové okuliare, šaty si ozdobila červenými lienkami a žúrka sa mohla začať :). Bola naozaj nadšená a spokojná. Veľa času trávila vonku, behala, tancovala. Proste si to užívala. Detí bolo na svadbe asi 10 - od bábätiek ako Naďka, až po 7 ročné dievčatá. Takže vytvoriť pre nich detské kútiky sa naozaj oplatilo. Ak chystáte svoju svadbu a budete mať na hostine prítomné deti, určite na nich myslite. Aj pre jedno sa vám oplatí prichystať aspoň omaľovávnku a pár jednoduchých drobností /tipy "ako zabaviť deti na svadbe" nájdete aj v TOMTO mojom staršom článku/. Jednoznačne tu platí: šťastné dieťa = šťastní rodičia. A tí sa potom lepšie zabavia, aj oddýchnu.

Dievčatá vydržali hore celkom dlho. Naďka zalomila niečo po 21:00. Uložili sme ju do kočiara, odkiaľ mi ju vrieskajúcu asi po hodinke doniesol môj otec. Na rukách sa hneď upokojila, schúlila sa do klbka a spala tak až pokiaľ sme neodišli /čiže ešte pár hodín :)/. Ninka okolo 22:30 vyhlásila, že má dosť. Prikryli sme ju dekami v kočíku a opäť náš úžasny "au-pair" dedo vyšiel von poprechádzať sa s Ninkou po večernej Modre :). Spala by tak možno aj do rána. Pozreli sme si ešte čepčenie a o pol jednej sme sa so svadobčanmi rozlúčili a vybrali sa spať.

Dievčatá boli úžasné. Boli chválené z každej strany. Som na ne hrdá ako to zvládajú. Žiaden zbytočný plač, mrnčanie, pišťanie. Len aby som to nezakríkla :).

Ale do tretice všetko dobré, tešíme sa na svadbu tretiu.

Pekný večer,

Nina

Dve izby. Pre dve dievčatá. Pre dve sestry. Obe ladené do biela a predsa každá iná.

Krásna ukážka ako zakomponovať do izby IKEA posteľ. V každej izbe je použitá iná ale obe sú dostupné aj u nás na Slovensku - SUNDVIK a MINNEN. Okrem posteľných rámov tam určite spoznáte aj iné "ikeácke" kusy nábytku a doplnkov. Nechajte sa inšpirovať. Následne izbu treba "došperkovať" peknými akcentami a výsledok bude stáť naozaj za obdiv. Zas tu raz platí zlaté pravidlo, v jednoduchosti je krása.

Pekný večer,

Nina

Už som spomínala, že týmto víkendom sme zahájili svadobný maratón. Tri po sebe idúce víkendy = tri svadby. Prvú máme úspešne za sebou. Viacerí ste sa ma pýtali, ako sme to prežili. Čo deti? Ako spali? Čo robili? Tu je malé rozprávanie :).

PRED SVADBOU

Svadba sa konala v Nitre. Bola to svadba našich najlepších kamarátov, takže na svadbe sme sa mali zísť viaceré známe tváre. Tešili sme sa, lebo z tých troch pripravovaných svadieb, sme na tejto svadbe mali obaja poznať najviac ľudí. 

Rozhodli sme sa pricestovať už v piatok podvečer, nech sa v sobotu nestresujeme a všetko stíhame. /hah, aj tak sme nestíhali ;)/. Doprava z Bratislavy sa vliekla, čakala nás nútená obchádzka, celú cestu mrholilo ale po 2 hodinách sme boli na mieste. Ubytovali sme sa v penzióne pod Zoborom, ktorí nám vybavili svadobčania. Ninka hneď po vstupe do izby vyhlásila, že sa jej tam nepáči a chce ísť domov. Super začiatok. Vybalili sme hračky, ktoré sme doniesli z domu a malá slečna už bola spokojnejšia. Jej druhú sťažnosť, že izba nie je ružová, sme už napraviť nedokázali :). Ninka si povedala, že pred svadbou treba ešte požúrovať a bola hore až do 22:20. Vyspatie do ružova sa nekonalo, keďže už o 7:00 som jej zapínala v telke rozprávky, len aby nás nevyhnala všetkých z postele, tak skoro ráno.

Deň svadby nastal. Obrad sa konal o 15:00, takže času sme mali dosť... Aspoň to tak vyzeralo :). Raňajky typu švédske stoly sme si užili v pokoji. Ninka striedala slané so sladkým, párok, zelenina, nutela, slaninka, vianočka.. Zapila to vodou, bazovým čajom, čiernym čajom s mliekom a dorazila to smotankou do kávy. Také bežné raňajky 2 a pol ročného dieťaťa. Počas nich stihla svojou výrečnosťou ohúriť tetu čašníčku a tak dostala na záver ešte aj dve toffee čokoládky. Úplná blaženosť v jej očiach.

Po raňajkách sme išli do mesta kúpiť kvetinky pre nevestu. Mala prosbu, že by chcela dostať neozdobený biely kvietok. Nám dospelým som kúpila po jednej bielej ruži a dievčatám som nechala spraviť malé kytičky z gypsomiliek. Boli s nimi prekrásne. Taký malý tip pre vás, ak rozmýšľate, čo dať drobcom do ruky ;). Dali sme si následne malý obed, Ninka nám stihla zaspať na cca 30 minút a išli sme naspäť do penziónu. Naďa mala skóre spánku lepšie - takmer 2 hodinky, tak som čakala, čo bude nasledovať u oboch poobede a večer.

Prípravy sme začali približne o 13:15. Z vlastnej izby sme sa museli odubytovať už doobeda, preto sme sa chystali na izbe priateľov - v počte 4 dospelí a 2 deti. Asi aj preto nám hodina a pol na celú prípravu nestačila. Čistého času som sa obliekala a upravovala asi 15 minút. Predsa lukratívny čas prípravy, hodný svadby. Veď normálne mi to trvá 3 minuty :). S nalakovanými nechtami som sa rozlúčila, vlasy prelakovať zabudla ale hlavne, že sme boli oblečení všetci bez toho, aby sme to hneď mali zakidané...

OBRAD

O 14:45 sme konečne sedeli v aute. Naďuš sa rozhodla protestovať a zahájila tradičný pokrik. Jednou rukou som sa ju snažila upokojiť a v druhej som držala mobil a navigovala manžela, kadiaľ sa dostaneme na mestský úrad. Aby nebola nuda, tak Ninka do toho spustila svoje požiadavky. Že chce mobil, že nechce mašľu vo vlasoch, že potrebuje vyzuť topánočky... Klasická cesta s deťmi. /bezdetní čitatelia, prosím, nedajte sa odradiť :) / Za 6 minút sme boli na mieste. Naďka sa na poslednej križovatke rozhodla, že ide spať a zatvorila oči. Akonáhle sme vypli motor, tak bola hore. OK, pospala si dobré 2 minútky. Ale stihli sme to. Pár minút pred obradom sme si sadli do sály. Ja pri strednej uličke, s Ninkou na kolenách a s Naďkou pri nohách vo vajíčku. Nech vidíme dobre na nevestu. Vždy, keď sme sa postavili, som sa v duchu modlila, aby sa Ninka nerozbehla dopredu k neveste a ženíchovi. Naďka bola tichučko. Hrala sa mi s tylmi na sukni, žužlala hračku a pritom sme ju sem tam nohou hojdali vo vajíčku. Ninka opakovala slová po oddávajúcej, občas mierne vykríkala mená hlavných aktérov, prípadne mi dávala klasické otázky: "Kde je...?" "Ako sa volá...?" "Ako ide...?" Ale bola som kľudná a spokojná. Dievčatá to zvládli perfektne.

HOSTINA

Na hostinu sme sa presunuli autom. Sála bola prekrásna, s vysokým stropom, kruhovými stolmi, dokonale vyzdobená v bielo-šedo-zelenom šate. Sedeli sme pri krajnom stole, najbližšie k východu, aj ku parketu. Miesto usadenia považujem za správne rozhodnutie svadobčanov. Ninka sa nemusela neustále predierať pomedzi stoly, mala to blízko na parket a mali sme ju zväčša na očiach, aj keď sme sedeli. 

Už hneď na začiatku sme sa dohodli, že jej v tento večer nebudeme nič zakazovať, pokiaľ nebude niekomu samozrejme ubližovať. Nech sa slečna zabaví a preje všetkým sladkým ako len bude chcieť. Aj my sme si to predsa len chceli trochu užiť a nechceli sme jej neustále behať za zadkom a komandovať ju, čo sa patrí a nepatrí. Ale bola aj tak vzorová. Bláznila sa ale poslušne sa vždy vracala k stolu, keď bolo treba. Počas podávania večere sme si dievčatá prestriedali na rukách a kolenách. Ninka svoju stoličku nemala ale vôbec nám nechýbala. Zväčša vždy jeden z nás stál a počas jedenia aj tak chcela sedieť na kolenách. 

Organizátori mysleli aj na deti. Na kraji pódia, pri okne mali pastelky, vytlačené rôzne obrázky na omáľovávanie, pár plyšákov a kačičky na hranie. Taktiež na stole čakala pre ne samostatná výslužka vo forme dózičky s cukríkmi ;). 

Ninka bola takmer celý čas v pohybe. Tancovala, behala, naháňala, pokukovala po ostatných. Okrem toho ju veľmi bavilo robiť barmanku a čapovať ľuďom limonády z veľkých nádob s kohútikmi. Bavilo až dovtedy kým nerozliala :). Raz omylom zabudla kohútikom otočiť späť a limonáda začala z pohára vytekať na zem. Ninka ostala v šoku stáť a iba hľadela, čo sa deje. Nevadí, stáva sa. Ninke sme prezliekli pančušky a pokračovali v zábave. O chvíľu sme zas ratovali rozliatu vodu pri našom stole. A do tretice všetko dobré, podarilo sa jej vyliať aj moju kávu, hneď ako ju čašníčka priniesla. 

Ninka vydržala s dychom približne do 21:30. To už začala pomaly spomínať, že chce ísť ku babi a dedovi. My sme mali totiž v pláne v noci ešte cestovať ďalej, preto sme sa ju na hostine ani nesnažili potom uspávať. Nemala by problém ale vydržať ešte dlhšie. Keď som začala baliť veci na odchod, tak mi slečna vysvetľovala, že ešte ísť nemôže, že sa práve naháňa s dievčatkom, potom zas trebalo dotancovať, atď, atď, atď. V aute zaspala do minúty! :)

A čo malá Naďka? Tá nám zaspala v aute, po ceste z obradu. Vajíčko sme preto preložili na kolesá kočiara a pristavili bokom ku nášmu stolu na hostine. O 2 minúty sa zobudila... Čistý čas spánku: 30 minút. Ale pekne kukala, neprotestovala, páčilo sa jej miesto, kde sa vyskytovala. Celý čas potom strávila na rukách. Buď na mojich alebo tatových. U iných sa jej moc nepozdávalo. Na zem sme ju nemali kam pustiť plaziť, aj keď sa pýtala a sedieť ešte nevie. Keď začala byť mrzutá, tak som ju vo vedľajšej miestnosti nakojila a frčali sme ďalej. Ani raz mi nenaznačovala, že chce spať. To už bolo podozrivé ale nechcelo sa nám ju ísť nasilu uspávať von do kočíka, tak držala tempo s nami. Raz som mala pokus uspania ju v nosiči ale celý čas sa mi snažila z neho utiecť do sály, takže som to vzdala a šli sme sa baviť ďalej.

Na hostine sme teda boli asi do 22:00. Zabavili sme sa ako manželia, ako priatelia s ostatnými a aj ako rodina s deťmi /valčík vo štvorici je naozaj nezabudnuteľný/. Určite by to bolo iné ísť bez nich ale chýbali by mi.

Hlavne si nenechajte ani náhodou pokaziť náladu drobnosťami. Treba sa cez veľa vecí preniesť a brať s nadhľadom. Už teraz sa tešíme na svadbu číslo dva :).

Nina

TIPY NA ZÁVER

Čo odporúčam vziať so sebou pre malé deti? Náhradné oblečenie, u dievčat hlavne pančušky. Náhradné topánky. Gumičky a sponky do vlasov do zásoby. Vreckovky /mali sme čo na stole utierať :)/. Podbradník. Obľúbenú hračku. Kočiar pre menšie deti.

Čo je milé, keď máte na hostine k dispozícii? Pokojné miesto /najlepšie zvlášť miestnosť/ na kojenie a prebaľovanie. Detskú stoličku, ak je na to Vaše dieťatko zvyknuté. Pár detských hračiek. Veci na kreslenie, nech dieťa prestrieda aktivity a vydýcha sa po behaní a tancovaní. Mini balíčky, ako výslužka pre deti /naozaj stačí aj jednoduchá dóza s cukríkmi/.

Ako riešiť spánok? Ja som sa chystala Naďku uspávať v kočiari a potom ju nechať spať v miestnosti pred sálou. Ďalšia možnosť je uspať dieťatko v nosiči alebo v šatke, podľa toho ako ste zvyknutá. Priznávam, že Ninku by som asi nechala tak unaviť, že by zaspala od únavy na mne a následne by som ju preniesla asi na sedačku pred sálu. Keby sme necestovali v noci ďalej, tak si viem predstaviť, že sa tam zdržíme aj do polnoci, ak by dievčatá neplakali.