Už som spomínala, že týmto víkendom sme zahájili svadobný maratón. Tri po sebe idúce víkendy = tri svadby. Prvú máme úspešne za sebou. Viacerí ste sa ma pýtali, ako sme to prežili. Čo deti? Ako spali? Čo robili? Tu je malé rozprávanie :).

PRED SVADBOU

Svadba sa konala v Nitre. Bola to svadba našich najlepších kamarátov, takže na svadbe sme sa mali zísť viaceré známe tváre. Tešili sme sa, lebo z tých troch pripravovaných svadieb, sme na tejto svadbe mali obaja poznať najviac ľudí. 

Rozhodli sme sa pricestovať už v piatok podvečer, nech sa v sobotu nestresujeme a všetko stíhame. /hah, aj tak sme nestíhali ;)/. Doprava z Bratislavy sa vliekla, čakala nás nútená obchádzka, celú cestu mrholilo ale po 2 hodinách sme boli na mieste. Ubytovali sme sa v penzióne pod Zoborom, ktorí nám vybavili svadobčania. Ninka hneď po vstupe do izby vyhlásila, že sa jej tam nepáči a chce ísť domov. Super začiatok. Vybalili sme hračky, ktoré sme doniesli z domu a malá slečna už bola spokojnejšia. Jej druhú sťažnosť, že izba nie je ružová, sme už napraviť nedokázali :). Ninka si povedala, že pred svadbou treba ešte požúrovať a bola hore až do 22:20. Vyspatie do ružova sa nekonalo, keďže už o 7:00 som jej zapínala v telke rozprávky, len aby nás nevyhnala všetkých z postele, tak skoro ráno.

Deň svadby nastal. Obrad sa konal o 15:00, takže času sme mali dosť... Aspoň to tak vyzeralo :). Raňajky typu švédske stoly sme si užili v pokoji. Ninka striedala slané so sladkým, párok, zelenina, nutela, slaninka, vianočka.. Zapila to vodou, bazovým čajom, čiernym čajom s mliekom a dorazila to smotankou do kávy. Také bežné raňajky 2 a pol ročného dieťaťa. Počas nich stihla svojou výrečnosťou ohúriť tetu čašníčku a tak dostala na záver ešte aj dve toffee čokoládky. Úplná blaženosť v jej očiach.

Po raňajkách sme išli do mesta kúpiť kvetinky pre nevestu. Mala prosbu, že by chcela dostať neozdobený biely kvietok. Nám dospelým som kúpila po jednej bielej ruži a dievčatám som nechala spraviť malé kytičky z gypsomiliek. Boli s nimi prekrásne. Taký malý tip pre vás, ak rozmýšľate, čo dať drobcom do ruky ;). Dali sme si následne malý obed, Ninka nám stihla zaspať na cca 30 minút a išli sme naspäť do penziónu. Naďa mala skóre spánku lepšie - takmer 2 hodinky, tak som čakala, čo bude nasledovať u oboch poobede a večer.

Prípravy sme začali približne o 13:15. Z vlastnej izby sme sa museli odubytovať už doobeda, preto sme sa chystali na izbe priateľov - v počte 4 dospelí a 2 deti. Asi aj preto nám hodina a pol na celú prípravu nestačila. Čistého času som sa obliekala a upravovala asi 15 minút. Predsa lukratívny čas prípravy, hodný svadby. Veď normálne mi to trvá 3 minuty :). S nalakovanými nechtami som sa rozlúčila, vlasy prelakovať zabudla ale hlavne, že sme boli oblečení všetci bez toho, aby sme to hneď mali zakidané...

OBRAD

O 14:45 sme konečne sedeli v aute. Naďuš sa rozhodla protestovať a zahájila tradičný pokrik. Jednou rukou som sa ju snažila upokojiť a v druhej som držala mobil a navigovala manžela, kadiaľ sa dostaneme na mestský úrad. Aby nebola nuda, tak Ninka do toho spustila svoje požiadavky. Že chce mobil, že nechce mašľu vo vlasoch, že potrebuje vyzuť topánočky... Klasická cesta s deťmi. /bezdetní čitatelia, prosím, nedajte sa odradiť :) / Za 6 minút sme boli na mieste. Naďka sa na poslednej križovatke rozhodla, že ide spať a zatvorila oči. Akonáhle sme vypli motor, tak bola hore. OK, pospala si dobré 2 minútky. Ale stihli sme to. Pár minút pred obradom sme si sadli do sály. Ja pri strednej uličke, s Ninkou na kolenách a s Naďkou pri nohách vo vajíčku. Nech vidíme dobre na nevestu. Vždy, keď sme sa postavili, som sa v duchu modlila, aby sa Ninka nerozbehla dopredu k neveste a ženíchovi. Naďka bola tichučko. Hrala sa mi s tylmi na sukni, žužlala hračku a pritom sme ju sem tam nohou hojdali vo vajíčku. Ninka opakovala slová po oddávajúcej, občas mierne vykríkala mená hlavných aktérov, prípadne mi dávala klasické otázky: "Kde je...?" "Ako sa volá...?" "Ako ide...?" Ale bola som kľudná a spokojná. Dievčatá to zvládli perfektne.

HOSTINA

Na hostinu sme sa presunuli autom. Sála bola prekrásna, s vysokým stropom, kruhovými stolmi, dokonale vyzdobená v bielo-šedo-zelenom šate. Sedeli sme pri krajnom stole, najbližšie k východu, aj ku parketu. Miesto usadenia považujem za správne rozhodnutie svadobčanov. Ninka sa nemusela neustále predierať pomedzi stoly, mala to blízko na parket a mali sme ju zväčša na očiach, aj keď sme sedeli. 

Už hneď na začiatku sme sa dohodli, že jej v tento večer nebudeme nič zakazovať, pokiaľ nebude niekomu samozrejme ubližovať. Nech sa slečna zabaví a preje všetkým sladkým ako len bude chcieť. Aj my sme si to predsa len chceli trochu užiť a nechceli sme jej neustále behať za zadkom a komandovať ju, čo sa patrí a nepatrí. Ale bola aj tak vzorová. Bláznila sa ale poslušne sa vždy vracala k stolu, keď bolo treba. Počas podávania večere sme si dievčatá prestriedali na rukách a kolenách. Ninka svoju stoličku nemala ale vôbec nám nechýbala. Zväčša vždy jeden z nás stál a počas jedenia aj tak chcela sedieť na kolenách. 

Organizátori mysleli aj na deti. Na kraji pódia, pri okne mali pastelky, vytlačené rôzne obrázky na omáľovávanie, pár plyšákov a kačičky na hranie. Taktiež na stole čakala pre ne samostatná výslužka vo forme dózičky s cukríkmi ;). 

Ninka bola takmer celý čas v pohybe. Tancovala, behala, naháňala, pokukovala po ostatných. Okrem toho ju veľmi bavilo robiť barmanku a čapovať ľuďom limonády z veľkých nádob s kohútikmi. Bavilo až dovtedy kým nerozliala :). Raz omylom zabudla kohútikom otočiť späť a limonáda začala z pohára vytekať na zem. Ninka ostala v šoku stáť a iba hľadela, čo sa deje. Nevadí, stáva sa. Ninke sme prezliekli pančušky a pokračovali v zábave. O chvíľu sme zas ratovali rozliatu vodu pri našom stole. A do tretice všetko dobré, podarilo sa jej vyliať aj moju kávu, hneď ako ju čašníčka priniesla. 

Ninka vydržala s dychom približne do 21:30. To už začala pomaly spomínať, že chce ísť ku babi a dedovi. My sme mali totiž v pláne v noci ešte cestovať ďalej, preto sme sa ju na hostine ani nesnažili potom uspávať. Nemala by problém ale vydržať ešte dlhšie. Keď som začala baliť veci na odchod, tak mi slečna vysvetľovala, že ešte ísť nemôže, že sa práve naháňa s dievčatkom, potom zas trebalo dotancovať, atď, atď, atď. V aute zaspala do minúty! :)

A čo malá Naďka? Tá nám zaspala v aute, po ceste z obradu. Vajíčko sme preto preložili na kolesá kočiara a pristavili bokom ku nášmu stolu na hostine. O 2 minúty sa zobudila... Čistý čas spánku: 30 minút. Ale pekne kukala, neprotestovala, páčilo sa jej miesto, kde sa vyskytovala. Celý čas potom strávila na rukách. Buď na mojich alebo tatových. U iných sa jej moc nepozdávalo. Na zem sme ju nemali kam pustiť plaziť, aj keď sa pýtala a sedieť ešte nevie. Keď začala byť mrzutá, tak som ju vo vedľajšej miestnosti nakojila a frčali sme ďalej. Ani raz mi nenaznačovala, že chce spať. To už bolo podozrivé ale nechcelo sa nám ju ísť nasilu uspávať von do kočíka, tak držala tempo s nami. Raz som mala pokus uspania ju v nosiči ale celý čas sa mi snažila z neho utiecť do sály, takže som to vzdala a šli sme sa baviť ďalej.

Na hostine sme teda boli asi do 22:00. Zabavili sme sa ako manželia, ako priatelia s ostatnými a aj ako rodina s deťmi /valčík vo štvorici je naozaj nezabudnuteľný/. Určite by to bolo iné ísť bez nich ale chýbali by mi.

Hlavne si nenechajte ani náhodou pokaziť náladu drobnosťami. Treba sa cez veľa vecí preniesť a brať s nadhľadom. Už teraz sa tešíme na svadbu číslo dva :).

Nina

TIPY NA ZÁVER

Čo odporúčam vziať so sebou pre malé deti? Náhradné oblečenie, u dievčat hlavne pančušky. Náhradné topánky. Gumičky a sponky do vlasov do zásoby. Vreckovky /mali sme čo na stole utierať :)/. Podbradník. Obľúbenú hračku. Kočiar pre menšie deti.

Čo je milé, keď máte na hostine k dispozícii? Pokojné miesto /najlepšie zvlášť miestnosť/ na kojenie a prebaľovanie. Detskú stoličku, ak je na to Vaše dieťatko zvyknuté. Pár detských hračiek. Veci na kreslenie, nech dieťa prestrieda aktivity a vydýcha sa po behaní a tancovaní. Mini balíčky, ako výslužka pre deti /naozaj stačí aj jednoduchá dóza s cukríkmi/.

Ako riešiť spánok? Ja som sa chystala Naďku uspávať v kočiari a potom ju nechať spať v miestnosti pred sálou. Ďalšia možnosť je uspať dieťatko v nosiči alebo v šatke, podľa toho ako ste zvyknutá. Priznávam, že Ninku by som asi nechala tak unaviť, že by zaspala od únavy na mne a následne by som ju preniesla asi na sedačku pred sálu. Keby sme necestovali v noci ďalej, tak si viem predstaviť, že sa tam zdržíme aj do polnoci, ak by dievčatá neplakali.