Je prvého augusta a ja som si uvdomila, že za posledný mesiac som nepridala takmer žiadny článok. Iba jeden jediný, recenziu dvoch kníh, ktorú som spravila, kým boli dievčatá na prázdninách u starých rodičov. V celej ére môjho blogu som takýto článkový výpadok nemala.
Na jednej strane ma to veľmi mrzí a musím povedať, že podvedome aj zožiera :(. Na strane druhej, viem, že idem na maximum a všetko sa stihnúť nedá a tak som musela časť vecí vypustiť. A bohužiaľ aktuálne tým utrpel blog. Instagram ide na 100%, facebook tak na 70% ale články už nedávam.
Na jednej strane ma to veľmi mrzí a musím povedať, že podvedome aj zožiera :(. Na strane druhej, viem, že idem na maximum a všetko sa stihnúť nedá a tak som musela časť vecí vypustiť. A bohužiaľ aktuálne tým utrpel blog. Instagram ide na 100%, facebook tak na 70% ale články už nedávam.
Je leto, mám doma obe dievčatá a väčšinu času trávime vonku.
Len pre predstavu, môj deň vyzerá nejako takto. Ráno vstanem okolo siedmej, poväčšine navarím obed manželovi do práce a rovno teda aj pre nás. To už sú tiež väčšinou obe dievčatá hore. Bežný kolobeh, raňajky, prezliecť, naháňať na umytie zubov. Potom sa dievčatá zvyknú hrať, našťastie už aj spolu a samé! I keď každých 5 minút riešim buď nejakú asistenciu alebo rozvrat alebo cikanie, či nejaké vyliatie :). Ja popritom vybavujem na mobile správy, maily a hlavne fotím. Občas veci na blog, normálny, aj knižkový a poväčšine veci do práce. Nikedy mi dievčatá asistujú, niekedy nie. Veľakrát aj opačne ako potrebujem :).
Následne vyrazíme von. Tam sa im snažím venovať na 100%, aj keď vybavovačky cez mobil sú stále. Dievčatá cez deň nespia, čo je na jednej strane super, že nemusím prispôsobovať program spánku ale zas si ani neužijem tu hodinku ticha a čas kedy by som si niečo pripravila na večer.
Domov prídeme okolo štvrtej, piatej, podľa toho, kde sme. Presúvame sa všade MHDčkou, keďže vodičák mám ale na našom aktuálnom aute nejazdím. O to je to niekedy náročnejšie. Ale už sme si zvykli a baby to milujú. Len sa občas nakráčame :).
Prídeme domov, chvíľku sa pohrajú a ideme von na ihrisko s kamarátmi pri dome. Ja poriešim nákupy potravín, nachystám večeru, ktorú veľakrát baby zjedia vonku, keď sa dá a prídeme domov okolo pol osmej. Poväčšine sú už o pol deviatej v posteli a ideme si čítať. Pomedzi umývanie zubov, pitia mliečka a obliekania, kedy väčšinu vecí rieši manžel, vybavím urgent veci na sociálnych sieťach. Tým nemyslím odpisovanie správ a podobne. Ale bohužiaľ čas od 20:00 je na IG a FCB najaktívnejší a keď zverejní človek post v neaktívny čas, tak potom šanca na jeho zobrazovanie rapídne klesá. Preto je dôležité postovať v správny čas. Či už cez obed, kedy väčšina detí spí alebo navečer. Ja spravujem okrem svojich dvoch profilov, aj dva ďalšie. Aj to je časť mojej práce. A jeden ďalší na facebooku. Takže je toho až až a všetko musím mať starostlivo premyslené, nech pri tom nestvrdnem večer hodiny.
Mobil nechám v obývačke, prečítame knižky a ľahnem si k dievčatám. To je už taká tradícia, že idem ku nim a spievam uspávanky. Mne je to veľmi príjemné a nasilu sa toho nechcem vzdať lebo dievčatá zaspávať samé nechcú a nenútime ich. Nevadí mi to ale o to viac si človek ukrajuje z večera, kedy môže oddychovať, resp. v mojom prípade pracovať.
Mobil nechám v obývačke, prečítame knižky a ľahnem si k dievčatám. To je už taká tradícia, že idem ku nim a spievam uspávanky. Mne je to veľmi príjemné a nasilu sa toho nechcem vzdať lebo dievčatá zaspávať samé nechcú a nenútime ich. Nevadí mi to ale o to viac si človek ukrajuje z večera, kedy môže oddychovať, resp. v mojom prípade pracovať.
Pri najlepšom, dievčatá zaspia už o dievatej. Túto noc som vyšla zo spálne až po desiatej, keďže som pri nich zaspala. To si väčšinou sadnem k počítaču a idem pracovať. Konečne nerušene, v pokoji. Riešim prácu, blog, úpravu fotiek, ktorých denne nafotím už stovky. Televíziu už nezapíname takmer nikdy. Pocit, že si vyložím nohy a nič nerobím tiež veľmi nepoznám.
Spať chodím okolo jednej, druhej. Pred polnocou málokedy. Aj teraz, keď píšem tieto riadky, je pomaly 1 hodina v noci. Ak idem spať skôr, o tej polnoci, tak väčšinou vstávam ráno skôr, okolo piatej, pol šiestej a pracujem ráno. Ak by som totiž čo i len jeden večer vynechala, tak sa mi veci nakopia a potom ma to cez deň zožiera a nedokážem byť pri dievčatách uvoľnená. Takže to momentálne ide na úkor spánku, čo tiež nie je najlepšia cesta ale verím, že to tak bude už len mesiac a keď Ninka začne chodiť do škôlky, tak to bude zas iné :).
A jasné, že pomedzi to aj periem, varím, upratujem (to asi v najmenšej miere :), aj keď všetko musí mať svoje miesto). A denne preberieme s manželom naše starosti a radosti z celého dňa. Na to netreba zabúdať a starať sa aj o svoj partnerský vzťah.
Takže nemám dojem, že by som sa flákala. Ale deň človek nenatiahne. Len si ho musí dobre plánovať a určiť si svoje priority a limity. A bohužiaľ články na to tentokrát doplatili.
Ďakujem, že ma sledujete, píšete mi a hlavne, že sa inšpirujete! Verím, že mi ostanete verné, aj keď tých článkov je teraz pomenej. Zatiaľ ale môžeme zrecyklovať tie staršie a asi vám ich občas veru aj pripomeniem :).
Pekný dník prajem,
Nina
PS: fotky použité v článku sú random z mesiaca júl :)
