Svadba číslo 2 je za nami. Ak ste nečítali náš príbeh zo svadby číslo 1, tak ho nájdete TU. Ako to teda v deň D prebiehalo tentokrát? 

Svadba sa konala v Modre. Bola to svadba "rodinná" - vydávala sa moja sesternica, takže v tomto smere bola diametrálne odlišná, od tej z minulého týždňa, kde sme boli na svadbe kamarátov. Malo to samozrejme svoje výhody, keďže Ninka tam poznala viac ľudí. Viac ľudí, viac rúk, viac pomoci ;).

OBRAD

Opäť sme na danom mieste spali ale tentokrát v noci zo soboty na nedeľu. Do Modry sme pricestovali okolo 11:00, nech máme pohodu a nestresujeme sa presunom na miesto tesne pred svadbou. Kúpili sme kvety, naobedovali sa, Ninka sa vybláznila na malom detskom ihrisku v penzióne, kde sme boli ubytovaní a išli sme sa chystať. Obe dievčatá sa v Modre statočne držali a odmietali zaspať ;). Obrad sa konal v kostole o 15:00 a dovtedy nezaspala ani jedna. Veď načo, spať netreba :).
V kostole sme si odvážne sadli vpredu do druhej rady. Ninka okupovala striedavo kolená viacerých rodinných príslušníkov v prvej, aj v druhej rade. Aspoň nebehala po uličke. Naďka na moje prekvapenie sedela takmer celý čas v kočíku. Stála som s ňou vedľa lavíc vo vedľajšej uličke. Nini tentokrát v kostole zaujali spevy a keď kňaz kázal takým spevavým tónom, tak Ninka ujúkala s ním :). Musela som sa premáhať, aby som sa na nej nesmiala. Našťastie ju nebolo počuť ďaleko. /aspoň v to dúfam :)/.

Pred kostolom sa Ninka najedla z ponúkaných koláčikov a slaných dobrotiek. Bolo na nej vidno, že jej dochádza energia. Naďka preto putovala na ruky a Ninku sme dali do kočíka. Perfektne načasované, nevesta so ženíchom sa odišli fotiť a my sme sa pešo presúvali na miesto hostiny. Mali sme niečo cez hodinu do ich príchodu. Veľká výhoda rodinnej svadby sa prejavila a môj otec zobral Ninku na kočíkovú prechádzku po Modre, nech sa vyspí a večer vládze žúrovať. Ja som zas na mieste hostiny uspala Naďku. Obe spali cca hodinku. Akurát čerstvé na hostinu!  :)

HOSTINA

Hostina sa konala vo vínnej pivnici / reštaurácii Neco Winery. Priestory boli prekrásne. Drevené trámy, kamenné klenby, na každom kroku bol cítiť genius loci. K dispozícii boli aj vonkajšie priestory, takže sme boli na čerstvom vzduchu, kým to počasie dovolilo. Pre deti veľká výhoda. Priestor bol na svadbu ako stvorený. Ak hľadáte niečo v okolí Bratislavy, tak určite odporúčam - na oslavy menšieho aj väčšieho charakteru.

Na výzdobe a vytvorení správnej atmosféry si hostitelia dali naozaj záležať. Dá sa povedať, že svadobná hostina bola zároveň aj užasná party pre deti. V každom priestore, či už vnútornom alebo vonkajšom, bol spravený detský kútik. Niekde to bol košík s hračkami, inde stolík s pastelkami, vo vnútri zas jednoduchý ikeácky detský stolík so stoličkami s množstvom spoločenských hier a vonku na terase dokonca strom obvešaný darčekmi. Deti mali k dispozícii omaľovávanky, pastelky, plastelínu /tá bola len jedna a bol o ňu boj/, pár knižiek, loptičky, balóny, vĺčika, bublifuky, pexeso, domino... a veľa ďalšieho. Všetko nové veci, ktoré si deti mohli zobrať domov, keđ sa im zapáčili. Ninka si "ukoristila" čelenku s blikajúcimi ružovými mašličkami, z balíčka zo stromu si vytiahla náramok a ružové okuliare, šaty si ozdobila červenými lienkami a žúrka sa mohla začať :). Bola naozaj nadšená a spokojná. Veľa času trávila vonku, behala, tancovala. Proste si to užívala. Detí bolo na svadbe asi 10 - od bábätiek ako Naďka, až po 7 ročné dievčatá. Takže vytvoriť pre nich detské kútiky sa naozaj oplatilo. Ak chystáte svoju svadbu a budete mať na hostine prítomné deti, určite na nich myslite. Aj pre jedno sa vám oplatí prichystať aspoň omaľovávnku a pár jednoduchých drobností /tipy "ako zabaviť deti na svadbe" nájdete aj v TOMTO mojom staršom článku/. Jednoznačne tu platí: šťastné dieťa = šťastní rodičia. A tí sa potom lepšie zabavia, aj oddýchnu.

Dievčatá vydržali hore celkom dlho. Naďka zalomila niečo po 21:00. Uložili sme ju do kočiara, odkiaľ mi ju vrieskajúcu asi po hodinke doniesol môj otec. Na rukách sa hneď upokojila, schúlila sa do klbka a spala tak až pokiaľ sme neodišli /čiže ešte pár hodín :)/. Ninka okolo 22:30 vyhlásila, že má dosť. Prikryli sme ju dekami v kočíku a opäť náš úžasny "au-pair" dedo vyšiel von poprechádzať sa s Ninkou po večernej Modre :). Spala by tak možno aj do rána. Pozreli sme si ešte čepčenie a o pol jednej sme sa so svadobčanmi rozlúčili a vybrali sa spať.

Dievčatá boli úžasné. Boli chválené z každej strany. Som na ne hrdá ako to zvládajú. Žiaden zbytočný plač, mrnčanie, pišťanie. Len aby som to nezakríkla :).

Ale do tretice všetko dobré, tešíme sa na svadbu tretiu.

Pekný večer,

Nina