Svadobný maratón sme ukončili minulý piatok svadbou v Tomášove. Ak vás ešte nenudíme, tak si prečítajte náš tretí príbeh o tom, čo sme zažili na našej tretej svadbe s našimi dvomi deťmi.

Svadba sa konala v kaštieli v Tomášove - obrad, aj hostina. Vydávala sa sesternica môjho manžela, čiže opäť to bola svadba rodinného charakteru. Bola to prvá svadba, kde sme nespali a na miesto činu sme cestovali už nahodení do gala z domu a taktiež sme sa v noci aj vracali domov. 
V príprave som už bola úplný majster :). Tentokrát som pre všetkých zvolila iný outfit, trochu letnejší lebo v deň svadby bolo nádherné slnečné počasie, úplne v pohode na tielko. Ninke som obliekla sukničku s tielkom a na to svetrík. Priznám sa, že sukňu som počas večera aj oľutovala. Asi stokrát som jej ju musela upravovať, tielko zakasovať. Ninka si ju raz dávala nižšie na kolená, inokedy zas vyššie nad zadok... no proste módna katastrofa :).

Obrad bol o 16:00, vyrážali sme mierne s predstihom, keďže sme predpokladali klasické bratislavské zápchy. Naďka si časť cesty poplakala a potom zaspala asi na 30 minút. Bohužiaľ, to bolo aj jej jediné poobedné spanie, až kým sme večer neodišli domov. Ninka zaspala na podobný čas, tiež počas cesty v aute. Takže vyspanie doružova sa ani tentokrát nekonalo.

Obrad bol vonku, na trávnatom priestore za kaštieľom. Usadili sme sa do poslednej rady, kde sme si skraja pristavili kočík s Naďkou, nech nikomu nezavadzá. Ja som si veselo vytiahla foťák, že pofotím pred obradom atmosféru. Cvakla som asi 5 fotiek, pozrela na displej, čo som odfotila a tam na mňa svietil nápis - vložte SD kartu. Prepadlo ma pár sekundové zúfalstvo. Dokonca mi v prvej chvíli napadlo, že vyšlem manžela na otočku domov... Ja a nemôcť urobiť aspoň pár fotiek? Po minútke som si povedala, že kľud, aspoň si to tu viac užijem, svet sa predsa nezrúti. /alebo hej? :D/ Pár dokumentujúcich fotiek som spravila iba na mobil. 

Obrad začal. Ninka vydržala sedieť len po príchod nevesty. Potom behala a tancovala vzadu za stoličkami. Postavila som sa teda k nej, už s Naďkou na rukách, keďže aj ona sa rozhodla tentokrát protestovať. Z obradu som nemala takmer nič :). Nepočula som, ako si snúbenci povedali ÁNO, ani nevidela prvý bozk. 

Následne prebiehalo fotenie. Bolo naozaj horúco a tieňa nablízku veľmi nebolo. Ninka dostala voľnú ruku a behala kade tade. Nevýhodou pekného areálu kaštieľa bolo, že je až príliš veľký. Na predchádzajúcich dvoch svadbách nám Ninka nemala kam ujsť. Tu sme ale museli mať oči na stopkách. 

Hostina sa konala na nádvorí v presklenenom "stane". Sedenie bolo kruhové. Opäť sme dostali asi najlepšie umiestnenie stola, aké sme mohli. Relatívne blízko pri parkete a taktiež hneď pri východe zo stanu smerom ku záhrade. Ninkinou obľúbenou činnosťou počas večera bolo otváranie a zatváranie dverí. Bola z nej milá, vysmiata vrátnička :). Kým bolo svetlo, tak Ninka väčšinu času trávila vonku. Zbierala lupienky ruží, ktoré boli pohádzané na obradnom koberci, dávala ich späť do papierových kornútikov a následne nimi ohadzovala okolostojacich ľudí s výkrikom "nevestaaa". :) Popritom sa chodila dovnútra najesť a neskôr aj tancovať. Skamarátila sa s oficiálnou fotografkou svadby, Katkou Žitňanskou a na moje prekvapenie jej veľmi ochotne a milo pózovala. Z Ninky bola akoby druhá nevesta. Fotili sa pri fontáne, pri dverách, na parkete. Ninka mi ju spomínala ešte aj na druhý deň doma :). 

Postupne sa na Ninke prejavila riadna únava. Prestala rešpektovať, keď sme ju o niečo prosili, behala kam chcela, bola úplne pobláznená. Rozhodli sme sa počkať na krájanie torty a vybrať sa domov. Aj Naďuš už toho mala pokrk. Nepodarilo sa mi ju od obradu uspať, nosila sa len na rukách a po 21:00 už začala byť nesvoja. Ochutnali sme teda kúsok torty a o 21:30 zdvihli kotvy a išli pomaly domov. V aute obe zaspinkali a my sme si s mužom konečne vydýchli :).

Táto svadba bola asi najnáročnejšia. Ninka tu mala až príliš veľký rozbeh, takmer žiadne kamošky v jej veku /2 menšie, ktoré jej ešte nestačili a 2 veľké, ktoré sa s ňou hrať nechceli/ a žiadne hračky na spestrenie k dispozícii. A to som zabudla spomenúť, že manžel bol na svadbe s boľavým hrdlom a Naďka po noci s teplotou.

Ale všetky tri svadby sme si svojím spôsobom užili. Každá bola jedinečná a sme radi, že sme mohli byť ich súčasťou. Až nám bude teraz ľúto, že nás žiadna v blízkej dobe nečaká. Ninka si už zvykla a osvojila svadobný slovník. Čakám, kedy sa ma bude pýtať, kedy ideme za ďalšou nevestou na svadbu :).

Pekný dník,

Nina