Čítame // Koho sežere vlk? - Ester Stará
Wednesday, March 14, 2018
Neviem, či je to bežné ale v našej knižnici chýbajú typické rozprávkové detské knihy s príbehmi ako Červená Čiapočka, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Popoluška, Tri prasiatka, Perníková chalúpka a mnoho ďalších. Uvedomila som si to, až keď Ninka objavila u svojej Babi a Deda knižky s názvom Minirozprávky a tam sa tieto príbehy, v ako takej podobe, nachádzajú. Začali si ich spolu čítať a len počujem "ten zjedol" "ten otrávil" "ten hodil do studne, či do pece" a ďalšie skvelé veci :). Na jednej strane som sa začala veľmi smiať, zároveň som bola v šoku a rozmýšľala, či to myslia vážne? Pre trojročné dieťa? Už som aj zabudla, o čom vlastne tieto rozprávky sú.
KOHO SEŽERE VLK? - ESTER STARÁ
ilustrácie Milan Starý
vydavateľstvo 65.pole / 2017
jazyk český
jazyk český
Ale predsa len, jedna knižka s takýmito príbehmi, sa u nás nájde. Aj keď trochu netradičná :). Ale o to zaujímavejšia, zábavnejšia a cennejšia. Knižka Koho sežere vlk? vyšla minulý rok v českom vydavateľstve 65.pole. Jej autorkou je oceňovaná Ester Stará.
V knižke je sedem maľovaných príbehov. T.j. namiesto niektorých slov sú nakreslené obrázky, v tomto prípade sú namiesto jedného slova nakreslené vždy dva a máte tak na výber. Príbeh môžete mierne ovplyvniť a určiť, akým smerom sa bude uberať. Ale predsa len hlavný dej ostáva. Jeden z obrázok je klasický a druhý pritiahnutý za vlasy.
Tento štýl sa deťom veľmi páči. Aspoň našej Ninke :). U nás s obľubou chodia Janko a Marienka v Perníkovej chalúpke do lesa na párky v rožku namiesto na jahody a malé kozliatko sa v príbehu O kozliatkach zase ukrýva v mikrovlnke namiesto v piecke :).
Jej najobľúbenejšími rozprávkami z tejto knižky sú Červená Čiapočka, O neposlušných kozliatkach a Perníková chalúpka. Okrem nich v nej nájdete ešte príbehy: Budulínek, O veľkej repe, Zvieratká a lúpežníci, O Otesánkovi.
Knižka je v češtine ale text je jednoduchý a ľahko a rýchlo sa mi prekladá do slovenčiny. Aj tým, že sa stále zastavujeme pri tých maľovaných slovách mám na to dosť času. Priama reč je vždy zvýraznená hrubým typom písma. My knižku čítame tak, že keď čítam, idem prstom po riadkoch, aby Ninka videla, kde som a pri obrázkoch vždy zastanem a Ninka vyberá.
Ako píše v úvode knižky aj samotná autorka, tak je len na čitateľovi, ako si obrázok pomenuje a dáva tak priestor vlastnej fantázii a hre so slovami.
Vekovo by som knižku odporučila pre deti od 3 rokov.
Ilustrátorom knižky je manžel autorky - Milan Starý. Na začiatku každej rozprávky je krásna veľká ilustrácia cez celú dvojastrannu. Potom nasleduje samotný príbeh. V ňom sú ilustrované už len teda niektoré slová. Inač text nestriedajú žiadne iné obrázky. V tomto prípade to nie je ani potrebné a Ninke absolútne nechýbajú.
Samotné maľované dvojstranny sú krásne a netradičné. Mne sa takéto ilustrácie veľmi páčia. Môžete si všimnúť, že na obrázku je vždy skvele zakomponovaný aj každý detail tej šialenejšej verzie rozprávky. Nech tam čitateľ nájde naozaj všetko. Ninka sa napríklad veľmi rada rozpráva len tak o tej kozliatkovskej ilustrovanej dvojstránke:).
Keď začneme vymýšľať, tak sa Ninka z toho náramne vytešuje a usmieva.
A presne o tom má byť čítanie. Deti sa z neho majú tešiť! :)
Nina
0 comments