"Tatino vraví, že som jeho slniečko. Ale ja som slniečko nikdy nevidela. Iba cítim, ako ma hreje. Viete, ja som slepá. Svet vidím rukami a ušami, a trochu dokonca aj nosom a jazykom."

Takto sa na začiatku knihy predstavila čitateľom Mimi. Jedno z dievčat, nerozlučných kamarátok, o ktorých táto kniha je. O nich a o ich snových dobrodružstvách.

MIMI A LÍZA 2 
KATARÍNA KEREKESOVÁ, KATARÍNA MOLÁKOVÁ, ALEXANDRA SALMELA

ilustrácie Katarína Kerekesová, Boris Šima, Ivana Šebestová

vydavateľstvo Slovart a Fool Moon / 2015

Na knihu Mimi a Líza, ktorú vydalo vydavateľstvo Slovart, Ninka ešte úplne nedorástla. Je v nej použitá predsa len o trochu väčšia slovná zásoba, akú má zatiaľ ona. Jednotlivé príbehy sú dosť dlhé a deti musia vedieť pochopiť, že okrem reálneho sveta, existuje akýsi náš vlastný, fantazijný.



Aj preto som túto knižku zatiaľ čítala iba ja. Oba diely Mimi a Líza sú ale tak krásne, že ich proste doma musíme mať a na dievčatá si počkajú. Krásné a výnimočné tým, ako vedia deťom podať citlivú tému. Že niektoré deti môžu mať hendikep, ako je napríklad slepota. Deti sa vďaka knižkám vedia aspoň o trochu viac vcítiť do pocitov nevidiaceho človeka a lepšie pochopiť jeho vnímanie sveta. Zistia, čo je pre neho podstatné a čo nie.

"Mimi to prekvapilo. Na to, aby vedela, ako vyzerá, predsa nepotrebuje zrkadlo. Vždy vyzerá tak, ako sa práve cíti: keď má bláznivú náladu, je ako šašo, a keď sa bojí, scvrkne sa na malinkú myšičku. Keď sa jej niečo podarí, celá narastie. ... Ale keď tancuje s tatinom, vznáša sa ako princezná. 

Líza sa zachmúrila. Aká nuda, že ona je stále len obyčajná strapatá Líza."

Dievčatá v druhom diely prežívajú rovnako fantazijne príbehy ako v prvej časti, o ktorej som písala článok začiatkom roka. Kniha je bohato, pestrofarebne a nápadito ilustrovaná. 
Kniha je rozdelená na 6 príbehov. O Mimi a Líze. Jedna nevidí, je pokojná, rozvážna a žije iba s tatinom. Druhá je strapatá šibalka a žije zase iba s mamou. Dievčatá sú rozdielne a aj preto sa tak krásne dopĺňajú a pomáhajú si. Obe svojich rodičov neskutočne ľúbia a vždy pred spaním (na konci kapitoly) im rozprávajú, čo cez deň zažili. Ten moment sa mi v knižke veľmi páči a dúfam, že aj u nás to tak bude, keď z mojich dievčat budú škôlkarky a neskôr školáčky.
Dokonale úplné rodinné idylky tu teda nečakajte. Na kráse to knižke ale určite neuberá. 

Dnešnú recenziu som sa rozhodla poňať trochu netradičnejšie a namiesto môjho opisu príbehov, som vám sem napísala pár citácii z knihy, ktoré ju veľmi vystihujú. Tento je posledný. 

Líza sa zamyslela. Nenapadlo jej, že raz bude musieť vysvetľovať bubliny: také guľaté priesvitné nič. Mimi nastavila dlane. Bubliny sa jej v nich s praskotom menili na kvapôčky mydlovej vody. Čo je na bublinách také úžasné? "keby to guľaté nič aspoň voňalo," zaželala si Mimi.

Ak ste niektorú z citácii v dnešnej recenzii vynechali, tak sa ku nej vráťte. Sú naozaj krásne :). 

Knižku nájdete na Martinuse TU.

Nina